Vianocny pribeh

30. listopadu 2008 v 20:36 | Nikinka8919 |  Ja@Blog@ Keci

Vianoce. Vonku ticho poletuje sneh, v izbe svieti stromček. Do ligotavej atmosféry Vianoc sa pomaly vkráda tajomstvo, Božie tajomstvo. Skús si teraz, v tejto chvíli, otvoriť srdce, počúvať ticho padajúci sneh za oknami a svoje myšlienky zamieriť smerom, kde sa odohráva príbeh, ktorý nikdy nekončí. Je to príbeh večnej lásky...



V chladnej jaskynke, tam, kde nebeskú klenbu ožaruje veľké svetlo hviezdy, kľačí najkrajšia zo všetkých panien, mladučká sladká Mária. Oči má zdvihnuté ku kamennému stropu jaskyne a k prsiam si chúli maličké dieťatko. "Mária, Mária..." - zrazu sa do tmy noci ozve nežný hlas. Rozlieha sa v údolí pred jaskynkou, a jeho ozvena znie i vo vnútri. Mária začuje tento nádherný nebeský hlas, líca jej pokryje rumeň a oči, ktoré má v tejto chvíli plné tajomstva, sa jej zaligocú slzami lásky. Jedna slza dopadne i na tvár dieťatka, ktoré sa na jej hrudi jemne zachveje radosťou. Krásna a majestátna deva, kľačiaca teraz na studenom kameni s maličkým Bohom v náručí, sa modlí. Modlí sa v najtajnejšej komôrke svojho nepoškvrneného srdca, ktoré sa chveje v poryvoch lásky. Jozef, ktorý s nehou a úžasom hľadí na tento tajomný zázrak Božej lásky a milosrdenstva, sa modlí potichu pri Márii. Je úplne ticho, aby nenarušil túto svätú chvíľu, dokonca sa bojí i hlasnejšie nadýchnuť. Vonku je chladná noc, avšak Márii to neprekáža. V jednej chvíli si pritúli maličkého Boha na svoje srdce ešte tuhšie a vychádza z jaskynky. Celé nebesá spievajú tichú, sladkú melódiu lásky, všetky chóry oslavujú Boha na nebesiach . Z veľkej hviezdy, ktorá osvecuje celý priestor, žiari také teplo a svetlo, akoby bolo pravé poludnie. Keď sa Mária ocitne pod svetlom hviezdy, ktoré ju zároveň úplne pohlcuje, nebesá zaplesajú v tisíckach, ba miliónoch hlasoch nebeských chórov. Tento malý, chudobný kraj, túto oblasť jaskýň biednych pastierov, si vybral večný a milujúci Boh za kolísku pre svojho Synčeka. Mária, úplne ponorená v Bohu, stojí za spevu anjelov na priestranstve pred jaskynkou, pričom malinký Boh dvíha veselo svoje rúčky k nebesám. Oboch zároveň pohládza Božia láska a Jeho svätý dych ich zohrieva svetlom hviezdy. V celom kraji akoby zastal čas a existovala len večnosť, večnosť bez ľudských obmedzení. "Mária, láska, Synček" - zašepká Boh ticho a dôverne. Mária si kľakne do trávy, dvihne oči k nebesiam a zašepká: "Láska". Po tomto vyznaní začnú padať hviezdy, zdá sa, akoby sa všetky hviezdy z oblohy presunuli na zem a celá zem sa ligoce touto "hviezdnou rosou". A na tento ligotavý priestor, zmenený z najchudobnejšej krajiny spomedzi chudobných, na hviezdami žiariacu lúku, zlietajú po jednom anjeli z neba, pretože si každý z nich chce privinúť a pohladiť tento Boží batôžtek Lásky. Vzduchom znejú slová lásky, jedno nádherné a vášnivé vyznanie Boha sa bez prestania tichúčko šíri priestorom. "Sláva Bohu na výsostiach!", spievajú anjelské chóry.
V tento tajomný vianočný čas, keď zastal čas na našej zemi, vtedy, keď Boh vo veľkej láske svojho Srdca poslal medzi nás Lásku lások, svojho Syna, sa zrodili spolu s Ním Vianoce. Vianoce, ktoré nám majú pripomínať nepochopiteľnú a milosrdnú Božiu lásku k nám, hriešnym. Lásku ku mne, ku tebe, k nám všetkým. Pretože Vianoce sú pre nás dňom veľkého Božieho tajomstva, dňom kedy pred dvetisíc rokmi padali na zem hviezdy lásky. Neboli to však skutočné hviezdy z oblohy, boli to Božie slzy radosti, nehy a milosti. Boh si vybral pre svoj príchod na zem chudobnú devu Máriu, chudobného Jozefa, biednu jaskynku, oznámil ako prvým svoj príchod chudobným pastierom, odvrhnutým spoločnosťou. Prečo? Pretože Boh i napriek tomu, že vlastní všetko, pretože všetko stvoril, nepotrebuje slávu, paláce, ohňostroje, či bohatú vianočnú hostinu na našich stoloch. Boh nepotrebuje reklamy v televízii či rozhlase, Boh nepotrebuje červený koberec či ceny. Bohu stačí len čisté ľudské srdce, naplnené dôverou, Bohu stačia ruky zopäté k modlitbe alebo maličká biela Hostia z múky a vody, Bohu stačí veľmi málo, hoci On nám dáva všetko. Milujme Boha, milujme Ho tak, ako Ho milujú malé deti. Pozrime sa dnes do Betlehema s čistým srdcom a láskou, zbadáme tam v jasličkách Boha, ktorý nám nedal len celý svet, či náš život a v ňom každý deň, ale ktorý kvôli nám prišiel v tele dieťatka, aby bol ako my. Vezmime Ježiška z jasličiek a pozvime Ho do nášho srdca, pritúľme Ho, pohlaďme Mu vlásky, bozkajme na čielko, pretože On po ničom inom netúži. A keď tak urobíme s láskou, pochopíme tajomsvo VIANOC...

ZDROJ: www.vianocny.blog.cz
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama